MÁRIA HENRIETA CHOTEKOVÁ

Mária Henrieta Choteková sa narodila 24. novembra 1863 v Dolnej Krupej rodičom Rudolfovi Chotekovi a Márii rod. Khevenhüller-Metschovej. Bola príslušníčkou šľachtickej rodiny Chotekovcov – dedičov dolnokrupského kaštieľa a panstva. Prežila dlhý a bohatý život, pričom rozsah jej aktivít bol skutočne široký. Bol podmienený hlbokou kresťanskou vierou a idealizmom na jednej strane a láskou k prírode a umeleckým nadaním na strane druhej. Zanietenie, s akým dokázala ísť za svojím cieľom a oduševnenie pre vec, boli obdivuhodné. Umelecké vlohy sa prejavili v písaní poézie, divadelných hier a najmä v hereckom talente, o ktorom s uznaním písala dobová tlač. Už ako mladá stála za organizovaním kultúrneho festivalu v kaštieľskom divadle. Jej činorodosť sa vekom stupňovala a keď jej údelom bolo zostať bez vlastnej rodiny, v roku 1895 vstúpila do ústavu šľachtičných, čo boli akési svetské kláštory. Aj keď bola iba čestnou členkou, toto rozhodnutie má veľkú výpovednú hodnotu.

Viera a náboženstvo zohrávali v jej živote prioritnú úlohu. V roku 1898 absolvovala púť do Svätej zeme a neskôr patrila k priekopníkom vyučovania náboženstva laikmi. Podporovala zakladanie a činnosť kresťanských mládežníckych organizácií a dokonca sa angažovala v kresťansko-sociálnej politike. Zavŕšením jej náboženského angažovania bolo udelenie pápežského Radu „Pro Ecclesia et Pontifice“ (1913) a prijatie na osobnej audiencii u pápeža (1913).

Súbežne s tým sa venovala ružiam. Nadšenie, s akým sa rozhodla venovať ich pestovaniu, bolo pre ňu typické. Vlastným pričinením a bez cudzej pomoci dokázala vybudovať jedno z prvých a najväčších rozárií v Európe, pre ktoré obetovala nielen takmer polovicu svojho života, ale i všetky finančné prostriedky nadobudnuté z dedičstva po otcovi a bratovi. Po roku 1906, kedy sa sťahuje do svojho nového príbytku, postupne vysádza ružami asi 3-hektárový pozemok severovýchodne od kaštieľa. Zakrátko sa stáva uznávanou ružiarkou, na ružiarskych kongresoch patrí medzi čestných hostí, šľachtitelia pomenúvajú po nej svoje výpestky. Ako na erudovanú odborníčku sa na ňu obracajú so žiadosťami o identifikovanie sporných ruží. Ona sama zahraničné spolky a rozáriá podporuje aj finančne. Je členkou ružiarskych organizácii v Nemecku a v USA a doživotnou patrónkou francúzskeho ružiarskeho spolku. K najväčšiemu rozšíreniu ružovej záhrady prišlo v roku 1910, keď z Krupiny doviezla ružiarsku pozostalosť po najznámejšom uhorskom šľachtiteľovi ruží Rudolfovi Geschwindovi. Rozárium prečkalo aj 1. svetovú vojnu, kedy grófka pôsobila ako sestra Červeného kríža vo vojenskom lazarete v Trnave.

V nových podmienkach po roku 1918 musela existenciu svojho rozária od základu prehodnotiť. Založila ružovú škôlku, ktorej zisk z predaja ruží mal pokrývať náklady na chod rozária. Ako asistenta povoláva Petra Kordesa – syna zakladateľa obchodu s ružami W. Kordes’ Söhne  Rosenschulen z Nemecka, ktorý jej pomáhal pri začiatkoch „ružiarskeho podniku“ v rokoch 1923-1925. V roku 1926 vydáva prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý, v ktorom bolo na predaj 885 sort ruží. Okrem katalógov vyžívala aj inzeráty, najmä v po nemecky vydávanej tlači. Celkový počet ruží ona sama odhadla na 6000. V roku 1930 do vatikánskych záhrad poslala ako dar 400 najkrajších ruží a obdarovala aj rozárium v  Sangerhausene 150 vzácnymi ružami. Dokladov o obchodovaní sa nezachovalo veľa, o to cennejšie sú záznamy o predaji ruží z rokov 1928 a 1937 do zámockého parku v Průhonicích (JV od Prahy). Najmä údaj o obchode z jari roku 1937 je zaujímavý, pretože sa dá považovať za poslednú z preukázateľne realizovaných objednávok z grófkinej škôlky. S pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi silami (v roku 1938 dovŕšila 75 rokov) rozárium čoraz viac pustlo a roky 2. svetovej vojny dovŕšili skazu.

Jej zásluhy na vzostupe pestovania ruží na našom území a všetky aktivity po zaradení do európskeho kontextu nás oprávňujú hovoriť o M. H. Chotekovej ako o najväčšej žene – ružiarke. Na jej počesť boli pomenované štyri ruže, dve za jej života a dve posmrtne Gräfin Chotek (Kiese, 1911), Marie Henriette Gräfin Chotek (Lambert, 1911), Comtessa Maria Henrietta (Györy, 2006), Rosengräfin Marie Henriette (Kordes, 2013). Význam jej priekopníckych aktivít v oblasti pestovania ruží na území bývalého Československa spočíva aj v tom, že podnietila založenie prvých verejných rozárií v Prahe na Petříne a v Bratislave v petržalskom parku.

Mária Henrieta Choteková sa dožila takmer 83 rokov, zomrela 13. februára 1946 Vladimír Dolnej Krupej, kde je aj pochovaná. V našej obci bola po nej pomenovaná jedna z ulíc.

Text bol napísaný pri príležitosti 70. výročia úmrtia M. H. Chotekovej © OZ Korompa