Obecná kronika

Začiatky kronikárskych záznamov o dianí  v obci

Prvé zaujímavé kronikárske záznamy o dianí v obci nachádzame vo farskej kronike MEMORABILIA una Directorium parochiae Alsó Korompa (Pamätihodné zápisy farnosti Dolná Krupá), ktorú začal viesť miestny farár Anton Knapp. Má vyše 100 strán a v jej písaní sa postupne vystriedali traja kňazi pôsobiaci na fare v rokoch 1831 až 1891. Zachytáva tak presne 60 rokov 19. storočia. Prvé autentické zápisy sa týkajú roku 1831, keď bol Knapp uvedený na miestnu farnosť. Po ňom vo vedení latinsky písanej kroniky pokračovali už iba ďalší dvaja kňazi. Zápisy sú hodnotné tým, že okrem cirkevných udalostí, zaznamenávajú aj výkyvy počasia, nezvyčajné prírodné a astrologické úkazy, ale aj požiare, choroby a epidémie či iné pohromy, ktoré trápili farníkov.

20. storočie

V 20. storočí mala obecná kronika i kronikárske záznamy pohnutý osud. Do vzniku republiky ozajstná obecná kronika nejestvovala a neskôr sa na nej nepriaznivo odrazili všetky prelomové medzníky 20. storočia. Aj v miestnych dejinách obyčajnej dediny, akou bola Dolná Krupá, sa objavila potreba zanechať nasledujúcim generáciám svedectvo doby v „ideologicky“ správnom ponímaní, očistenom od prešľapov, ale aj ľudských zlyhaní. Takého prehodnocovanie – teda prepisovanie kronikárskych záznamov – priniesla aj nutnosť „mazania stôp“ po členstve v nesprávnej strane, či prílišná angažovanosť v nevhodnom čase. Kronika sa najmenej dvakrát „stratila“ či „bola odložená“ a začala sa písať odznova. Stalo sa tak po nástupe komunistickej strany k moci po roku 1948 a druhýkrát po auguste 1968.

Kronika zachytávajúca časť obdobia 1. republiky, 2. svetovú vojnu a Slovenskú republiku zrejme poslúžila na prepísanie niektorých dobových faktov a potom zmizla.

Kronika 1944 -1965

Obecný úrad má k dispozícii kroniku zachytávajúcu roky 1944-1965, no okrem rokov 1957, 1963-1964 a 1965 nejde o autentické záznamy jednotlivých rokov. Táto kronika má 130 číslovaných strán, pričom list (str. 15-16) chýba. Predpokladáme, že bol odstránený zámerne, pretože zápisy na ňom sa týkali vojnovej Slovenskej republiky, vrátane aktivít Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a členstva v Hlinkovej garde. Rovnako sa nedočítame o tragickom osude miestnych židov, o tragických cirkevných udalostiach z leta 1949, o skonfiškovaní majetku, o nútenom vysťahovaní rodín „dedinských boháčov“ (1952), o menovej reforme z roku 1953… Tieto kapitoly miestnych dejín mali zostať tabuizované. Na str. 67 sa uvádza, že zápis za roky 1944-1956 bol prerokovaný a schválený na schôdzi kultúrnej komisie MNV 30. marca 1958. Neslávna éra päťdesiatych rokov bola prvým príkladom, kedy sa na miestne dejiny nahliadalo spätne a s patričnou dávkou cenzúry.

Kronikárom bol vtedy učiteľ Gejza Lacko-Bartoš, ktorý o sebe uvádza, že od decembra 1950  do decembra 1954 bol v armádnej službe, preto sú zápisy neúplné. G. Lacko-Bartoš viedol kroniku až do svojho odchodu z obce. Časť „Politický život 1945-1948“ je písaná iným rukopisom, čo len dokazuje predošlé tvrdenia o prepisovaní histórie. V roku 1962 bol poverený vedením kroniky miestny učiteľ, vtedy 29-ročný, Augustín Bohunický, ktorý bol kronikárom štyri desaťročia.

Uvádzame autentické prepisy záznamov v obecnej kronike 1944-1965:

• Zápis v obecnej kronike za rok 1957 (kronikár Gejza Lacko-Bartoš)  
• Zápis v obecnej kronike za rok 1965 (kronikár Augustín Bohunický)

Súčasná kronika (1977-2014)

Augustín Bohunický stojí aj pri vzniku terajšej obecnej kroniky, ktorá sa začala písať od roku 1977. Najskôr spätne hodnotí obdobie rokov 1945-1967. Jednotlivé roky sú zaznamenané od roku 1968, ktoré sú však tiež retrospektívne. Prvý autentický záznam je spätý s rokom 1982.

Ako sa v kronike konštatuje: (…) Faktom je, že sa trikrát stratila. Raz bola požičaná a nevrátila sa (vtedajšiemu komunistickému funkcionárovi Viliamovi Šalgovičovi – pozn. SP). V 50. rokoch prišlo k nezhode medzi kronikárom a vedením obce a osud kroniky sa stal opäť neznámym. Terajšia kronika sa začala písať so spätnou platnosťou od najstarších čias obce. Potom bola písaná pravidelne až do roku 1976. V marci 1977 rada MNV prejednávala text kroniky. Jej členom sa zdal text rozvláčny a navrhla, aby bol skrátený. Tajomník MNV a predseda ZO KSS v jednej osobe sa stal vedúcim komisie, ktorá mala vyčiarknuť zbytočné podrobnosti. Krátko potom s. Poláček rýchlo ochorel a v júni zomrel. Text kroniky zostal zabudnutý. Autor týchto riadkov  (A. Bohunický – pozn. SP) bol zvolený za tajomníka MNV. V rušných rokoch vývoja obce sa na kroniku pozabudlo. Podklady pre jej písanie boli vedené, preto sa dá medzera v kronike vyplniť. Kronikár A. Bohunický ako posledný zaznamenal rok 2001. Po jeho smrti v roku 2011 obec kronikára nemala. To sa zmenilo v auguste roku 2011, kedy bol vedením obecnej kroniky poverený Juraj Drozda, v tom čase študent histórie na Trnavskej univerzite.

Zápisy za roky 2002-2010 museli byť napísané so spätnou platnosťou, no od roku 2011 sú vedené autenticky osobitne za každý rok (kronikár Mgr. Juraj Drozda).

Ich záznam v elektronickej forme budeme postupne zverejňovať.:

• Zápis v obecnej kronike za rok 2018 (828.26 kB)
• Zápis v obecnej kronike za rok 2017 (849.22 kB)
• Zápis v obecnej kronike za rok 2016 (859.45 kB)
• Zápis v obecnej kronike za rok 2015.pdf 781 kB
• Zápis v obecnej kronike za rok 2014.pdf 571 kB
• Zápis v obecnej kronike za rok 2013.pdf 511 kB
• Zápis v obecnej kronike za rok 2012 (220.87 kB)
• Zápis v obecnej kronike za rok 2011 (212.15 kB)
• Zápis v obecnej kronike za rok 2010 (125.59 kB)
• Zápis v obecnej kronike za rok 2009 (85.4 kB)
• Roky 2002-2008 (204.75 kB)

Ak disponujete zaujímavými informáciami, či poznáte skutočnosti, s ktorými by ste sa chceli podeliť s ostatnými, môžete tak urobiť osobne alebo elektronickou poštou.

Kontakt: kniznica@dolnakrupa.sk