Obec Dolná Krupá
Dolná Krupá

Obec

Dolná Krupá leží 10 km od krajského mesta Trnava a z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy netrvá cesta diaľnicou dlhšie ako hodinu. V súčasnosti má asi 2260 obyvateľov, a tak sa zaraďuje k najväčším obciam trnavského regiónu.
Miestna história je nerozlučne spätá aj s dvoma výnimočnými tradíciami, vďaka ktorým sa meno našej obce šíri ďaleko za hranicami trnavského regiónu i Slovenska. Sú nimi beethovenovská a ružiarska tradícia, aj preto budeme o Dolnej Krupej hovoriť ako o dedine hudby a ruží. Okrem toho môžete spoznať aj ďalšie pamätihodnosti, našich 7 DIVOV.

Nájdete nás aj na  logo

Obec v číslach

Základné údaje

Názov obce: Dolná Krupá
Kód obce: 506923
Názov okresu: Trnava
Názov kraja: Trnavský
Prvá písomná zmienka:  1113
Nadmorská výška stredu obce: 192 m n. m.
Celková výmera územia v ha: 2463
Hustota obyvateľstva na km2:  92,73

Pošta: Dolná Krupá
Matričný úrad: Dolná Krupá
Daňový úrad: Trnava
Obvodné oddelenie PZ: Trstín
Okresný súd: Trnava
Okresné riaditeľstvo HaZZ: Trnava
Sídlo pracoviska obvodového úradu: Trnava
Sídlo územnej vojenskej správy:  Trnava
Sídlo Úradu práce, soc. vecí a rodiny: Trnava
Sídlo obvodného úradu živ. prostredia: Trnava

 

INSÍGNIE OBCE

erb_obce   erb_obce_velky   vlajka_obce-500x373   pecat_obce   pecat_obce_povodna

      ERB OBCE             VEĽKÝ ERB          VLAJKA OBCE      PEČAŤ OBCE     PEČAŤ PÔVODNÁ


Každá obec má v súčasnosti možnosť prezentovať sa vlastnými symbolmi - insígniami: erbom, vlajkou a pečaťou obce. Vo svojich novodobých dejinách sa ich Dolná Krupá dočkala až v roku 2000.
Snaha a pokusy používať erb sa objavili aj predtým, keď sa nesprávne za erb obce využíval rodinný erb grófskej rodiny Brunsvikovcov. Pred rokom 1989 sa však svätci, ktorí prevládajú vo väčšine obecných insígnií - čo platilo aj o D.Krupej - akosi nehodili do oficiálnej symboliky, preto bolo jej využívanie veľmi obmedzené.
S navrátením vážnosti samospráve Zákonom SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa mnoho slovenských dedín už od začiatku 90-tych rokov 20. storočia rozhodlo zdôrazniť svoje autonómne postavenie aj obecnými symbolmi. Medzi také obce sa zaradila aj Dolná Krupá. Naša obec nepatrila k sídlam, ktoré svoje erby nadobudli rýchlo a hneď v prvej fáze zvýšeného záujmu o túto formu prezentácie do polovice 90-tych rokov.
Až vo volebnom období 1998-2002 sa možnosťou oficiálne predstaviť obecné symboly začalo vážnejšie hovoriť aj v kancelárii vtedajšieho starostu Mgr. Jaroslava Hulíka.
Do nového storočia a tisícročia chcela Dolná Krupá vstúpiť už so schválenou a oficiálne uznanou obecnou symbolikou. Cesta k tomu nebola zložitá, i keď si vyžiadala snahu i pochopenie viacerých zasvätených.
A u koho bolo treba hľadať pomoc, ak nie u naslovovzatého znalca obecnej symboliky sídiel trnavského regiónu Prof. PhDr. Jozefa Šimončiča CSc.? Po osobnej návšteve predsedu Komisie pre kultúru, vzdelanie, rozvoj a šport Mgr. Stanislava Petráša na začiatku roka 2000, prof. Šimončič v krátkom čase vypracoval niekoľko verzií.
Vychádzal pritom z najstaršej známej podoby obecnej pečate, ktorou je potvrdená listina z 8. apríla 1701heraldika_list-500x319Na splnomocnení richtára, prísažných a farára "poctywej osady" Dolnej Krupej, aby Michal Arvay mohol vyberať almužnu na nový oltár v kaplnke sv. Františka na Katarínke v Dechticiach, je pečať obce z roku 1607 s obvodovým nápisom v latinčine: SIGGILLVM OPPIDI INFERIORIS CROMPAE (po slovensky -pečať obce Dolná Krupá). Znázorňuje vľavo Pannu Máriu s malým Ježišom na rukách a vpravo sv. Ondreja. Má priemer 32 mm na nachádza sa v Štátnom archíve - pobočka Trnava.
Postup pri návrhoch obecných erbov je v takýchto prípadoch pomerne jednoduchý -historik osloví so svojím erudovaným návrhom výtvarníka, ktorý jeho predstavu na základe prísnych heraldických pravidiel zrealizuje.
Takto spracovaný návrh v niekoľkých alternatívach bol predložený aj obecnej rade, ktorá vybrala konečnú podobu erbu.
Návrh bol oficiálne uznaný zapísaním symbolov pod signatúrou D-113 / 2000.
Stalo sa tak 4. mája 2000 po zasadnutí Obecnej rady a po schválení poslancami Obecného zastupiteľstva 3. marca 2000.
Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR odporučila zapísať do Heraldického registra SR nasledovnú podobu:

V modrom štíte zlatý heroldský kríž sprevádzaný troma striebornými ľaliami. Vlajka obce pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t.j dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Zvíťazila verzia ondrejského kríža sprevádzaného dvoma ľaliami po stranách a jednou v dolnej časti. Členovia obecnej rady zvažovali i použitie vyobrazenia postáv, no erb v takejto podobe mal dve polia a stával sa príliš komplikovaným, preto zvolili zastúpenie postáv iba ich atribútmi. Symbolické vyobrazenie ľalií a uhlopriečneho kríža bolo najprijateľnejšou alternatívou aj pre podobu obecnej pečate.
Okrem toho bol vypracovaný aj tzv. slávnostný erb s postavami nosičov. Túto rozšírenú podobu môžu vidieť obyvatelia i návštevníci obce v blízkosti komunikácií pri vstupoch do obce. A prečo sv. Ondrej a Panna Mária? Pre ozrejmenie obsahu erbu považujem za potrebné vysvetliť pôvod jednotlivých súčastí - atribútov (znakov) vychádzajúcich z kresťanského náboženstva. Erb tvoria atribúty dvoch svätých: Panny Márie a Andreja. Ľalia - symbol čistoty a nepoškvrnenosti sa zaužívala pre Pannu Máriu a heroldský (tiež latinský, resp. uhlopriečny či priebežný) kríž sa stal symbolom mučeníckej smrti apoštola Ondreja. Kostol v Dolnej Krupej bol zasvätený sv. Andrejovi najneskôr od 15. storočia. Aj obraz na hlavnom oltári zobrazoval sv. Andreja. Tento svätec bol zobrazený na farskej pečati a od roku 1881 na pečiatke farského úradu. Panna Mária - Ježišova matka je v kresťanskom náboženstve najuctievanejšou sväticou a je patrónkou Slovenska. Patrí k najčastejšie zobrazovaným svätcom na erboch slovenských sídiel. Naši predkovia jej obraz uctievali na jednom z bočných oltárov vo svojom farskom kostole. Svätý Ondrej / Andrej - jeden z dvanástich apoštolov. Pôvodne bol rybárom a bratom Šimona Petra, uvádza sa medzi prvými apoštolmi. Najčastejšie sa spomína jeho účasť pri nasýtení tisícov ľudí zázračným rozmnožením chleba a rýb na behu Genezaretského jazera. Zomrel mučeníckou smrťou - ukrižovaním na kríž v tvare písmena X. (podľa toho nazývaný ondrejský kríž.)

(text prevzatý z časti Od pečate k erbu z knihy Stanislava Petráša KAPITOLY Z DEJÍN D. KRUPEJ)

Publikáciu Kapitoly z dejín Dolnej Krupej – história obce Dolná Krupá v obrazoch vydal Obecný úrad v Dolnej Krupej v rámci osláv 890. výročia 1. písomnej zmienky o obci Dolná Krupá, ktoré sa konali v dňoch 30. – 31. augusta 2003.

Na 204 stranách približuje dôležité udalosti z minulosti obce. Lokálne dejiny sú prerozprávané v osemnástich kapitolách, ktoré mapujú históriu Dolnej Krupej (od najstarších archeologických nálezov dokumentujúcich prvé osídlenie, éru feudalizmu, roky Rakúsko-Uhorska, obdobie medzivojnovej ČSR až do polovice 20. storočia). Každá z kapitol je venovaná obci,  jej obyvateľom a ich osudom, v ktorých sa bohatá história zrkadlila v jedinečných ľudských príbehoch.

Text dopĺňajú unikátne dobové fotografie a bohatý dokumentárny materiál so sprievodným textom, vďaka čomu sa publikácia stáva atraktívnou nielen pre obyvateľov Dolnej Krupej a rodákov, ale aj pre širšiu čitateľskú verejnosť.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov k 01.12.2015: 2258
Z toho mužov: 1131 
Z toho žien: 1127

Počet sobášov občanov D. Krupej v roku 2015:15 
Počet narodených detí v roku 2015:14
Počet prisťahovaných občanov v roku 2015: 26 
Počet odsťahovaných občanov v roku 2015: 33
Počet zomrelých občanov v roku 2015: 19 

Zloženie obyvateľov

Národnostné k 21.05.2011
Slovenská národnosť: 2222 (97,28 %)
Česká národnosť: 2 (0,09 %)  
Nemecká národnosť: 1 (0,04 %) 
Maďarská národnosť: 2 (0,09 %)  
Rómska národnosť: 3 (0,13 %)  
Srbská národnosť: 1 (0,04 %) 
Poľská národnosť: 1 (0,04 %)
Židovská národnosť: 1 (0,04 %)  
Ostatné: 3  (0,13 %)   
Nezistené: 48 ( 2,1 %)

zdroj: ŠÚSR – Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa národnosti

Náboženské k 21.05.2011
Rímsko-katolícka cirkev: 1925 (84,28 %)
Grécko-katolícka cirkev: 1 (0,04 %)   
Pravoslávna: 2 (0,09 %)   
Evanjelická cirkev (ausburského vyznania): 14 (0,61%)
Evanjelická cirkev (metodistická): 2 (0,09 %)  
Iné: 13 (0,57 %)
Bez vyznania: 148 (6,49 %)
Nezistené: 179 (7,84 %)

zdroj: ŠÚSR – Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania

Zemepis

Dolná Krupá leží približne 10 km severným smerom od okresného a krajského mesta Trnava. Takmer rovnaká vzdialenosť delí obec od najvyššieho vrchu Malých Karpát – Zárub. Leží mimo hlavných cestných ťahov a štátna cesta z Trnavy pokračuje iba do Hornej Krupej, kde sa napája na smer Trstín – Vŕbové. S ostatnými susednými obcami je spojená poľnými cestami. Kataster obce hraničí na severe s Hornou Krupou, na SZ s Horným Dubovým, z východnej strany je Dolné Dubové a Špačince. Na juhu sa susedný špačinský chotár stretá s katastrálnym územím Bohdanoviec, ktoré tvorí približne polovicu západnej hranice nášho chotára. Tá potom pokračuje s bolerázskym chotárom a s Bíňovcami na SZ. Obec bola súčasťou Bratislavského komitátu, po roku 1267 Bratislavskej župy, od roku 1850 patrí do Trnavského okresu.
Kataster má celkovú rozlohu 2463 hektárov. Pre porovnanie: Pavol Jedlička v roku 1891 uvádzal 4174 jutier, čo je iba o niečo menej – asi 2400 hektárov. Čiže katastrálna výmera sa ostatných najmenej sto rokov takmer nezmenila. Extravilán chotára sa skladá z 1888 ha ornej pôdy, 284 ha lesnej pôdy (vrátane parku), 45 ha záhrad, 36 ha vodnej plochy, 16 ha viníc, 15 ha ovocných sadov a 14 ha tvoria lúky a pasienky. Do úplnej výmery katastrálneho územia Dolnej Krupej patrí ešte 165 ha zastavanej a inak využitej plochy intravilánu obce (údaje sú z roku 1991). Náš chotár má mierne pretiahnutý obdĺžlníkový tvar orientovaný SZ smerom.
Stred obce (farský kostol) leží v nadmorskej výške 192 m n. m. Najvyšším miestom je kóta Šarkan, dosahujúca nadmorskú výšku 274 m n. m., najnižšie hodnoty nadmorskej výšky sú namerané pri vyústení potoka do susedného chotára obce Špačince, menej ako 170 m n. m. Vyše 100 m prevýšenie dáva chotáru charakter mierne zvlnenej pahorkatiny. Kataster môžeme považovať za úplne najnižší celok. Leží na rozhraní Podmalokarpatskej pahorkatiny a Trnavskej tabule. Odborníci nazývajú takéto územia geomorfologickými podcelkami, celkami, oblasťami, subprovinciami, provinciami a sústavami. Sústava stojí nad všetkými oblasťami. Naša sa nazýva Alpínsko-himalájska. Nižšie podcelky, ktoré tvoria náš chotár, sú vždy súčasťou vyšších celkov, a tak môžeme vytvoriť prehľadnú skladačku od Trnavskej a Podunajskej pahorkatiny, cez Podunajskú nížinu až po Malú Dunajskú kotlinu, resp. Západopanónsku a Panónsku panvu, zaberajúcu veľkú strednej časť Európy. Spomínaná panva, ktorou preteká veľrieka Dunaj, bola v mladších treťohorách morským dnom, preto sa v chotári dajú nájsť skameneliny morských živočíchov spred miliónov rokov. More postupne ustúpilo a činnosťou riek i vetrov sa tu usadzovali pieskovce, vápence, íly, štrky alebo piesky, ktoré boli neskôr prekryté sprašami. Na niekoľkých miestach sa až do konca 20. rokov minulého storočia ťažila tehliarska hlina a do polovice 20. storočia štrk. Ťažba týchto surovín podnietila aj vznik miestnych pomenovaní „Banka“ a „Hliníky“. Dolnokrupský chotár patrí do trnavskej pahorkatiny so zaoblenými chrbtami, miernymi svahmi, nehlbokými dolinami a širokými chrbtami. Typickú nížinnú pahorkatinu predstavuje nenápadne zvrásnená severozápadná časť katastra, mierne sa dvíhajúca k úpätiu Malých Karpát ležiacich asi 6 kilometrov SZ smerom. Charakter trnavskej tabule svojím reliéfom viac pripomína juhovýchodná časť chotára orientovaná k obciam Bohdanovce a Špačince. Samotná obec sa rozprestiera v údolí Krupského potoka (predtým nazývaného aj Krupica). Naším potokom preteká dlhodobo najmenej vody v letných mesiacoch, najmä v auguste a najrozvodnenejší býva (okrem obdobia búrok) v mesiacoch február a marec pri topení snehu v Karpatoch. Bol v ňom nameraný prietok od 0,115 do 0,674 m3 za sekundu.
Potok pramení pod Cerovou horou v Malých Karpatoch a po takmer 32 km sa pri Zavare vlieva do riečky Dolná Blava vtekajúcej potom do Dudváhu, ktorý sa vlieva do Malého Dunaja, ten do Váhu a Váh do Dunaja. Menší prameň (kanál) vyviera smerom k Bíňovciam a podľa charakteru počasia niekoľko mesiacov v roku máva vodu aj potôčik tečúci Sedielcom smerom k Dolnému háju.

Najrozšírenejším typom pôdy v katastri obce je hnedozem a černozemná hnedozem. Tie poskytovali už po tisícročia obživu tunajším ľuďom. Obec patrí do mierne vlhkej oblasti, kde býva vyše 50 letných dní s teplotou nad 25 °C vyše 50. Najteplejším mesiacom (1971 -1991) je júl (19,2 °C), naopak najchladnejšie býva v januári, kedy teplota dosahuje v priemere iba -1,4 °C. V čase vegetačného obdobia (IV – IX) býva teplota 15,7 °C a celková ročná priemerná teplota dosahuje 9,4 °C. Najviac zrážok býva zaznamenaných v júni – 65 mm, v máji asi 58 mm. Najchudobnejším na dážď je dlhodobo marec. Ročný úhrn zrážok predstavuje asi 530 mm (všetky uvádzané hodnoty boli namerané v najbližšej meteorologickej stanici v Jaslovských Bohuniciach vzdialenej asi 6 km od Dolnej Krupej). Prevládajú tu severozápadné vetry – to sú tie, ktoré vejú od Malých Karpát. Na sprašových hlinách sú rozšírené najmä dubovo-hrabové lesy. Najviac sú zastúpené cerové a dubové porasty, potom nasleduje borovica, agát, javor, brestov, líp a jaseňov, častý je hrab, pri potokoch a prameňoch jelša, vŕba, lieska. Viac o lesnom poraste tu. Z krovín prevláda zob, trnka, kalina, baza, hloh a i. Najširšie zastúpenie nachádzame pri bylinách. Osobitným vegetačným územím je kaštieľsky park a jeho blízke okolie, kde boli stromy vysádzané umelo s jasným zámerom vytvoriť pôsobivý prírodno-krajinársky celok. Jeho pýchou je chránený strom sekvojovec mamutí (obvod kmeňa vo výške 1,3 m – 55o cm, údaj za rok 2015). V roku 1994 bol odborníkmi vyhlásený za najkrajší strom okresu Trnava a v roku 2008 obsadil  ankete Strom roka na 2. miesto. Chotár bol ešte v stredoveku z veľkej časti odlesnený a využívaný ako lúky a pasienky. Na okolité pomery rozsiahle lesné porasty a remízy sú domovom lovnej zvere – najmä srnca hôrneho, zajaca poľného a bažanta obyčajného. Zo živočíšnych druhov prevažujú vtáky – typické je spevavé vtáctvo: sýkorky, ďateľ veľký, drozdy, stehlík obyčajný. Z ďalších operencov má zastúpenie jarabica a prepelica poľná, z dravcov jastrab veľký, sokol sťahovavý a sokol myšiar. V ostatných desaťročiach na rybníkoch početne hniezdi vodné vtáctvo: labuť veľká, volavka popolavo, potápka, menej často bocian biely, mnoho druhov kačíc a príbuzných druhov, lyska čierna, sliepočka vodná… Z mäsožravých cicavcov brázdia chotár líška obyčajná,
kuna hôrna, lasice a tchor obyčajný. Skupiny bylinožravcov, hmyzožravcov a škodcov reprezentujú veverica, krt obyčajný, jež východoeurópsky, myš domová, potkany, škrečok a syseľ obyčajný. Môžeme sa pochváliť aj kolóniou netopierov prebývajúcich v umelej jaskyni v parku. Z plazov je zaznamenaný iba výskyt jašterice obyčajnej, užovky obyčajnej a slepúcha lámavého. Faunu dotvárajú pre toto pásmo typické motýle, roháče, mravce, lienky, bystrušky, svrčky atď. Dvory domov zase oživujú lastovičky, belorítky, vrabce a domáce zvieratá.

Aktuálne počasie

dnes, piatok 5. 6. 2020
mierny dážď 16 °C 12 °C
sobota 6. 6. slabý dážď 22/12 °C
nedeľa 7. 6. mierny dážď 22/14 °C
pondelok 8. 6. slabý dážď 18/13 °C

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Informácie e-mailom

Novinky e-mailom

Mobilná aplikácia

V-obraze

Aktuálne informácie v mobilnej aplikácii voľne k stiahnutiu:

Google playApp store

7 divov Dolnej Krupej