Obec Dolná Krupá
Dolná Krupá

Park pri kaštieli

Park pri kaštieliMajitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 – 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb (vodopádom, kúpeľným domom, umelou jaskyňou, obeliskom…), jazerami s ostrovom, sochami a pod.

S dejinami krupského kaštieľa úzko súvisia aj dlhodobé snahy o zveľaďovanie okolitej prírody, ktoré badáme už v druhej polovici 18. storočia. Opäť musel prísť na scénu nám už dobre známy gróf Jozef Brunsvik, aby sa z parku stala jedna z najkrajších záhrad v Uhorsku. Mal jasný zámer – vytvoriť moderne komponovaný prírodno-krajinársky celok. V rokoch 1813 až 1819 pôsobil v Dolnej Krupej záhradný architekt Henrich Nebbien. Počas niekoľkých rokov zúžitkoval prax skúseného agronóma a pod jeho vedením vznikol v Dolnej Krupej veľkolepý a originálny výtvor ľudského umu a šikovných rúk.
V roku 1813 sa začalo s hĺbením jazier a zo získanej zeminy sa navŕšili malé pahorky, ktorých bolo dokopy sedem – rovnako ako v antickom Ríme. Na presne vymedzené miesta sa vysádzali nové dreviny a začala sa stavať drobná záhradná architektúra: umelá jaskyňa, kúpele, altánky, mosty, vodopád… Na umelom ostrove sa vysádzali stálozelené dreviny: cezmína ostrolistá a vavrínovec, ktoré sa vo voľnej prírode na Slovensku objavili vôbec po prvýkrát práve tu. V parku vtedy pravidelne pomáhalo asi sto vojakov posádky z neďalekého Leopoldova.
Najväčšia koncentrácia záhradnej architektúry a umeleckého dotvorenia bola v centrálnej časti parku, no sadovnícke a terénne úpravy zasiahli aj širšie okolie. So stromovou zeleňou sa mal prelínať voľne komponovaný ovocný sad, vinica a lúky. Na konci snaženia bolo asi 100-hektárové územie prispôsobené vkusu a požiadavkám majiteľov kaštieľa. Niet pochýb, že tvorcovia parku sa nechali inšpirovať antickou mytológiou. Chceli stvoriť kópiu idealizovanej antickej krajiny plnú symbolov a skrytých významov. V parku ste mohli vidieť sochu Psyché, Najády, sedadlo múz, Minervino miesto, obelisk… Za zmienku stoja aj názvy ďalších miest – korytnačie jazierko, jazierko pre pstruhov, studnička, vodopád, atď.
V čase prestavby kaštieľa na začiatku 20-tych rokov 19. storočia sa v parku uskutočnili ďalšie úpravy. Perfekcionista Anton Pius Rigel sa snažil zosúladiť a pretvoriť nielen celý areál, ktorého celkový výraz chcel umocniť aj spojením s rozsiahlym parkom, ale dookonalý dojem z práve dokončovaného kaštieľa chcel znásobiť aj zúžitkovaním prírodných daností krajiny. Jedným z prvkov, ktoré mali k tomu dopomôcť bola veľká vodná plocha v blízkosti kaštieľa. Parková fasáda mala vyniknúť na otvorenom priestore a vďaka odrazu na hladine jazera mal byť jej účinok dvojaký. Sám vyprojektoval nové stavidlá na veľkom jazere za kaštieľom. Vo svojich aktivitách sa pridržiaval vzorov zo svojho rodného Talianska. Najpoetickejší opis krás dolnokrupského kaštieľa nachádzame v liste Terézie Brunsvikovej grófovi Migazzimu z augusta 1819: „Čím podľa mňa predstihuje Dolná Krupá podobné parky je to, že to nie sú záhrady, ale maľby, kresby, forma, farebnosť, všetko je tu motivované, to je pochopenie druhu stromov, to hovorí, to sú tóny. Niečo povedia a skutočne im možno rozumieť (…). Množstvo a výber exotických drevín, prekrásna vegetácia ponúka nevšednú krásu…“.
Kaštieľsky park v Dolnej Krupej a jeho kultúrno-historickú hodnotu rovnako zvýrazňuje aj skutočnosť, že sa spája s pobytom Ludwiga van Beethovena. Okrem už známeho pagaštana, do ktorého podľa legendy Beethoven ukrýval svoje listy „nesmrteľnej milenke“, jeho pobyt neskôr pripomínali aj ďalšie miesta v parku. V hornej časti malého jazera pri umelej jaskyni sú dodnes identifikovateľné zvyšky po vodopáde na tzv. Beethovenovom mieste. Na jednom z kusov opracovaných kamenných blokov bola osadená mramorová doska s francúzskymi veršami:

„Z tohoto radostného pobytu, z tejto pokojnej tône
A vy šťastní? Buďte nimi i naďalej.“

Pri fontáne za kaštieľom, z ktorej tiekla pitná voda (studnička) bola tiež mramorová doska s veršami vo francúzštine:

„Vždy živá, svieža a čistá, sladký beh môjho života.
Šťastný priateľ prírody, ktorý takto vidí plynúť svoje dni.“

Neskorší majitelia autorstvo týchto veršov pripisovali Beethovenovi a nám sa zachovali iba vďaka prekladu Karola Jarábka, ktorý si ich mohol prečítať ešte na pôvodných miestach.
V parku rástli aj pozoruhodné stromy, najväčšiu pozornosť pútali obrovská jedľa s obvodom kmeňa vyše osem metrov (vyvrátená v roku 1954) a mohutná, vyše 300-ročná lipa (spílená v roku 1961). Najväčšou dendrologickou raritou je sekvojovec mamutí, ktorý ako jediný z velikánov parku stojí dodnes. Vo výške 1,3 m má obvod kmeňa takmer päť metrov a dosahuje výšku vyše 45 metrov. Bol zasadený okolo roku 1860 a dnes je ako najväčšia ozdoba parku zákonom chráneným stromom. 12. februára 1963 bol park uznaný ako historicky cenný a vyňatý z pôdneho fondu.

Aktuálne počasie

dnes, utorok 20. 10. 2020
polojasno 13 °C 6 °C
streda 21. 10. zamračené 14/7 °C
štvrtok 22. 10. jasná obloha 14/7 °C
piatok 23. 10. zamračené 16/8 °C

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Informácie e-mailom

Novinky e-mailom

Mobilná aplikácia

V-obraze

Aktuálne informácie v mobilnej aplikácii voľne k stiahnutiu:

Google playApp store

7 divov Dolnej Krupej