Menu
Obec Dolná Krupá
Dolná Krupá

Mobilná aplikácia

V-obraze

Aktuálne informácie v mobilnej aplikácii voľne k stiahnutiu:

Google playApp store

História obce

Aj keď archeologických nálezov z lokality Dolná Krupá je poskromne a sú známe iba úzkemu okruhu zainteresovaných odborníkov, dajú sa považovať za veľmi cenné svedectvo osídlenia územia už od paleolitu. Sú zároveň dôkazom, že aj v našom chotári zanechal stopy praveký človek doby ľadovej, ktorý sa tu dokázateľne objavil najneskôr pred približne 20 000 rokmi. Podľa vzácneho nálezu bolo územie obývané i v neskorej dobe kamennej (4500 rokov pred Kristom). Z prelomu letopočtov sa objavili stopy Keltov, po ktorých prišli príslušníci starých germánskych etník. Dokázateľná prítomnosť našich slovanských predkov sa datuje až do rokov formovania prvých štátnych útvarov na našom území – Veľkomoravskej ríše a Uhorského kráľovstva. V rannofeudálnom Uhorsku vstúpila obec do histórie. V roku 1113 nachádzame prvý bod jej písaných dejín.

LOVCI MAMUTOV NA ŠARKANE

obr_pazurikAk sa vám zdá titulok prehnaný, nechajte sa prekvapiť. Všetko začalo celkom nenápadne. „V obci a jej katastri sa do dnešných dní nerealizoval systematický archeologický výskum“ – to je suché konštatovanie, ktoré laika v oblasti archeológie navádza praveké dejiny tohto územia, ako sa hovorí, iba preletieť. Tvrdenie o neexistencii akýchkoľvek archeologických nálezov v Dolnej Krupej však nahlodáva pochybnosť. Vďaka ochote Mgr. Jozefa Urminského – archeológa zo Západoslovenského múzea v Trnave, sa objavili tri ohnivká najstarších dejín Dolnej Krupej.
Hneď prvý z nálezov dosvedčuje, že spomínať mamutov v súvislosti s Dolnou Krupou nie je nezmyslom. V Archeologickom ústave SAV v Nitre sú uložené kamenné nástroje, ktoré archeológ Jozef Hromada v roku 1997 našiel na juhovýchodnej strane vrchu Šarkan a ktoré podľa charakteristických znakov datoval do mladšieho paleolitu, teda do obdobia približne 23 000 –20 000 rokov pred Kr. Pre nás laikov lepšie poslúži označenie posledná doba ľadová. Čepele, škrabadlá a rydla boli vyrobené z ľahko štiepateľného kameňa (pazúrika), ktorý pre jeho výborné vlastnosti rád používal praveký lovec. Žil v krajine, ktorá ani zďaleka nepripomínala tú dnešnú. Vďaka vtedajšej chladnej klíme by sme márne hľadali lesy, aj náš chotár pokrývala tundra. Reliéf bol samozrejme už rovnaký, iba vody bolo v stepnej krajine oveľa viac, potok tiekol vari každým dnešným údolím. Lovec sobov a mamutov v teplejších mesiacoch vychádzal z jaskýň či jaskynných previsov a presúval sa do sprašových údolí, kde si zakladal sezónne osady, aby získal zásoby na tuhú a dlhú zimu – nezabúdajme, že sme v dobe ľadovej. Jednu z takých osád by sme našli aj na mieste, z ktorého bol výborný výhľad na migrujúcu zver – na kopci, ktorému oveľa, oveľa neskôr dali ľudia meno Šarkan. Základy osád z tých dôb sú pomerne vzácne a obdobný nálezový materiál najbližšie našli vo Vlčkovciach – známej archeologickej lokalite. Historická hodnota našich nálezov je neporovnateľná so slávnou moravianskou Venušou, no aj tie dolnokrupské dokazujú, že lovci mamutov z doby ľadovej kráčali v ich stopách nielen v Moravanoch nad Váhom, ale aj naším chotárom. Dokonca tu mali aj sídlisko a možno by stálo za to uskutočniť na stráni pahorku Šarkan systematickejší archeologický výskum.

MLADŠIA DOBA KAMENNÁ A BRONZOVÁ DOBA

Ďalšia stopa nás dovedie do mladšej doby kamennej. Unikátny nález objavili v lokalite Lúčne na terajších rybníkoch pri výkopových prácach v roku 1963. Pri terénnych úpravách na práve hĺbených rybníkoch vydala zem praveké svedectvo – kamenné kladivko z bridlice staré asi šesť a pol tisícročia. V mieste, kde sa doň nastokávalo porisko, bolo zlomené, takže zostala z neho iba polovica, Na prvý pohľad je na ňom vidieť obrovský pokrok, ktorý urobil praveký človek zo Šarkana počas niekoľkých tisícročí. Z lovca a zberača sa stal roľník. Dokazuje to aj opracovanie nášho nálezu z neskorej doby kamennej (4500 rokov pred Kr. – mladý neolit).
U nás sa po usadenom človeku doby kamennej zachoval jediný fragment. Vieme však, že vtedajší človek žil na celom juhozápadnom Slovensku. Neďaleký Boleráz patrí k najvýznamnejším náleziskám dôkazov o živote človeka z nasledujúcej etapy – neskorej doby kamennej (eneolitu), Nálezy o živote človeka tzv. Bolerázskej skupiny sú dôkazom života roľníka – človeka, ktorý už vedel vypaľovať hlinu, dokladom čoho je množstvo keramických črepov. Je len vecou náhody, že neboli zdokumentované aj v našej obci.
Dobu kamennú potom vystriedala doba bronzová (1900 – 700 rokov pred Kr.). Priamo v katastrálnom území obce je doložená existencia tzv. Maddrovskej kultúry z doby asi 1500 rokov pred Kr. Mätúcu zhodu názvov maddrovská a staromadärská je nutné vysvetliť aj v inej súvislosti. Ešte v roku 1256 sa spomína názov neskôr zaniknutej osady Magyarad (aj Mogorod, či Machlan, slov. Maďarad, nesprávne sa uvádza i Uherec/Uherce v lokalite dnešných Potôčkov (neskôr majer patriaci k Dolnej Krupej) pomenovanej podľa jedného zo staromaddrských kmeňov –Megyer = Maďar. Osád s takýmto pomenovaním bolo na Slovensku viac, čo je aj prípad Mad’aroviec, starého názvu Malinovca (dnes súčasti Santovky, okr. Levice). Bohaté malinovské/maďarovské vykopávky podmienili názov kultúry človeka zo staršej doby bronzovej, ako je to v archeológii zvykom a nazvali ju madárovskou.

KELTI A ETNICKÉ SPOLOČENSTVÁ V ČASE SŤAHOVANIA NÁRODOV

Osídlenie kontinuálne pokračovalo aj v dobe železnej (750 rokov pred Kr. – 0). Nález z jej najmladšieho úseku –konca laténskej doby (asi 100 rokov pred Kr – 0) je pomerne čerstvý. Pochádza z roku 2000, kedy sa pri výkopových prácach v lokalite Dolina našli črepy laténskej keramiky. Bolo to miesto v blízkostí potoka na miernom svahu – typické pre keltské osídlenie. Je to zatiaľ jediné praveké nálezisko priamo v intraviláne obce. Kelti – majstri v spracovaní železa – prenikli do Dunajskej kotliny už okolo roku 450 pred Kr. Zhodou okolností som sa dostal možno k najstaršej zmienke o archeologickom náleze z Dolnej Krupej. Potešilo ma, že môžem citovať z výskumov renomovaného historika Dr. Ovídia Fausta (1896 – 1972) – bývalého hlavného bratislavského archivára: „V šesťdesiatych rokoch 19. storočia našli v severných končinách laténske kultúrne periódy –nádoby a krásny bronzový meč. Tieto predmety sa dnes nachádzajú v Národnom múzeu v Budapešti.“ Uvedený citát o laténskej dobe (450 rokov pred Kr. – 0) pochádza z rukopisu Dr. Fausta od roku 1953 vedúceho historického oddelenia Západoslovenského múzea v Trnave.
O ďalších pravekých periódach iba expresne. V novom tisícročí hovoríme o dobe rímskej, po ktorej nastali obrovské pohyby kmeňových spoločenstiev známe aj ako sťahovanie národov, ktoré dalo novú tvár Európe. Naším územím prešli Kvádi a Longobardi.
Na začiatku nášho letopočtu uvedené germánske kmene ohrozovali samotnú Rímsku ríšu. Prvých päť storočí nového milénia prinieslo najzásadnejšie presuny obyvateľstva. Objavili sa divokí Huni a začali prichádzať prví Slovania. Tak končí jedna ľudská éra a dejiny začínajú písať svoj stredovek. Najstaršie osídlenie územia našej obce – lokality z archeologického hľadiska veľmi málo preskúmanej, sa dá posudzovať len na základe troch či štyroch zdokumentovaných nálezísk. Ak by ste náhodou považovali nálezy z Dolnej Krupej iba za bezcenné kamene a črepy, každý archeológ vašu nesprávnu mienku rýchlo vyvráti. Za najcennejšie lokality budeme považovať kopec Šarkan (okolo 20 000 rokov pred Kr. – mladší paleolit), Lúčne – teraz zaplavené rybníkmi (okolo 4500 rokov pred Kr. – mladý neolit) a Dolinu (100 rokov pred Kr. – neskorá doba laténska). Z hľadiska rôznych historických úsekov a podľa rozptýlenia od najvyššieho po najnižšie miesto chotára, mimo dnešnej obce i priamo v nej, usudzujeme, že Dolná Krupá bola osídlená už v predhistorickej dobe a kontinuita osídlenia zrejme nebola do stredoveku zásadným spôsobom prerušená.

FORMOVANIE STREDOVEKEJ OSADY

Naša obec patrí k tzv. starým dedinám, ktorých územie naši predkovia osídlili už v staršom stredoveku. Viac svetla na naše etnické korene vnáša a priamočiarejšiu stopu histórie predstavuje až včasný stredovek spojený s príchodom Slovanov – neskorších starých Slovákov v 5. až 6. storočí. Keď slovanskí predkovia hľadali vhodné prostredie na miesto, kde by sa usadili, najpodstatnejšiu úlohu zohrával vždy reliéf a zdroj vody. Proces usadenia slovanského obyvateľstva, a tým aj osídlenia dnešnej obce, sa udial najneskôr v 9. storočí v čase Veľkomoravskej ríše.
Ideálne podmienky našli starí predkovia Slovákov aj v doline nášho potoka, ktorým vtedy tieklo oveľa viac vody ako dnes a aj rýb v ňom iste plávalo viac. Miesto bolo chránené pred okom možného nepriateľa prakticky zo všetkých svetových strán. Zalesnené okolie bolo pre stredovekého človeka tiež jedným z dôležitých faktorov rozhodujúcich o tom, kde si natrvalo postaví obydlia. Lesy neponúkali iba obživu, ale boli aj zdrojom dreva, najdôležitejšieho stavebného materiálu tej doby. Keď sa k tomu pridružila ešte úrodná pôda, podmienky na založenie roľníckej osady bolí splnené. To všetko našiel stredoveký človek aj v údolí, kde sa dnes rozprestiera Dolná Krupá.
Na najvyššom mieste malej kotliny sa vystavili drevené domce a vznikla organizovaná osada obohnaná priekopou chrániacou jej obyvateľov pred divou zverou. Potom už nastal typicky roľnícky kolobeh života založený na každodennom úsilí uživiť seba a svoju rodinu. Poorať, zasiať a zožať úrodu, chovať ovce a dobytok. Okrem toho si v pohnutejších časoch museli zvykať na nových susedov – maďarských kočovníkov, ktorí sa u nás objavili na prelome 9. a 10. storočia. Opevnenie sa zosilňovalo azda až do podoby typického ranofeudálneho dvorca. Po porážke staromaďarských kmeňov pri rieke Lech roku 955 musel tento lúpeživý kočovný národ skončiť s odvekým spôsobom života a prevzal systém zakladania osád spojený s usadlým spôsobom života. Jedna z vojenských posádok mala tábor aj v priestore dnešných Potôčkov, štyri kilometre južným smerom od Dolnej Krupej. Prítomnosť Maďarov na tomto území je zreteľná už v 10. storočí, neskôr prevzali aj staroslovenský názov obce Kromp-. Neslovanské kmene sa tu neusídlili natrvalo, v ďalších storočiach zmienky o ich prítomnosti v obci nejestvujú a prevládla slovenské etnikum. Aj zo stredovekej periódy našich dejín nám vykopávky vydali vzácne nálezy z 15, storočia v podobe úlomkov hrncovitých nádob, klenutých pokrievok a dna gotického pohára. Objavené boli v roku 1982 pri stavbe rodinného domu č. 154. Je to prvý hmatateľný a doteraz jediný archeologický doklad o existencii Dolnej Krupej v stredoveku.

Z OPEVNENEJ OSADY HRÁDOK, ČI DOKONCA HRAD…

Hradisko, dvorec, tvŕdza, pevnosť, hrad – so všetkými týmito výrazmi sa stretnete vždy, keď sa rozhodnete zistiť, ako to bolo s krupským hradom. Majú vôbec pravdu tí, ktorí píšu a hovoria o jeho existencii? Nebudem dlhšie napínať vašu zvedavosť, skutočne jestvoval. Rozmotajme tento neprehľadný spletenec hneď na začiatku. Buďme skromní a podľa rady odborníkov mu hovorme hrádok. Kedy sa poľnohospodárska usadlosť v tomto priestore postupne vyvinula na opevnené miesto, je ťažké hodnoverne doložiť, preto ten otáznik v nadpise. O čo skúpejšie sú priame archeologické nálezy, o to cennejšie svedectvo podáva starobylý názov našej obce „Krupá“. V praslovanskom jazyku slovo Krop- (vyslov kromp) znamenalo silná, odolná. Takou musela byť aj lokalita v centre dnešnej obce, ktorá mala charakter malej pevnosti s cieľom zabezpečiť ochranu osadníkom. Pri zrode Uhorska sa pôvodná osada ocitla v pomerne strategickom priestore, ktorý tvoril hraničné pásmo samotného štátu (konfínium), neskôr rozhranie komitátov, stolíc a žúp. To je ďalší z faktov potvrdzujúcich domnienku, že bežne opevnená osada z veľkomoravských dôb časom získala na význame a jej ďalšie opevňovanie napredovalo do takej miery, že podľa dostupných údajov mohol v 10. až 15. storočí na tomto území jestvovať opevnený hrádok, akési najstaršie stredoveké jadro dnešnej obce. Najskôr sa nachádzalo v blízkosti terajšieho kostola, na najvyššie položenom mieste údolia potoka. Z rozhľadne v tomto priestore bol dobrý výhľad na široké okolie, čo umožňovalo lepšie odolávať prípadným neželaným hosťom. Okrem centrálnej – najprv drevenej a neskôr zrejme viackrát spevňovanej kamennej stavby s opevnením, pozostávalo blízke okolie z niekoľkých drevených zrubov – osady, ktorá sa neskôr začala budovať aj okolo opevnenia. Hrádok obývala drobná šľachta, ktorá prostredníctvom poddaných, plniacich aj vojenské povinnosti, chránila blízke okolie. Osadníci si postavili kresťanský kostolík a sformovala sa typická stredoveká osada možno so stovkou obyvateľov.
Predpokladáme, že v uvedenej podobe sa zrejme nachádzala aj na začiatku 12. storočia, teda v čase, kedy sa spomína v zoborskej listine ako Crumba. Z obdobia panovania uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (1387 –1437) sa zachovala jediná zmienka o tom, ako v roku 1390 obsadili hrádok Krupá vojská moravských markgrófov Jošta a Prokopa. Táto epizóda sa odohrala v čase neľútostných zápasov o uhorský trón. Pevnosť vtedy patrila bratislavskému županovi Stíborovi zo Stiboríc rovnako ako ďalších 15 slovenských hradov. Význam hrádku postupne upadal a stopy po jeho existencii zavial čas. Zrejme prestal existovať po roku 1465, kedy bol v tejto lokalite postavený nový kamenný kostol, pri stavbe ktorého zužitkovali aj stavebný materiál z rozobratého hrádku.

PÍSANÉ DEJINY

Na unikátnej – jednej z dvoch najstarších zachovaných listín na našom území – tzv. zoborskej listine figuruje aj prvá známa podoba názvu obce – Crumba.
Písomnosť, o ktorej bude reč, predstavovala vymedzenie majetkov patriacich prvému kláštoru na Slovensku –benedíktínskemu opátstvu sv. Hypolíta na Zobore pri Nitre založenému už koncom 10. storočia. Začínala slovami: „Zo časov preslávneho kráľa Kolomana, ktorého Boh za nestálych časov obdaril milosťou večnej svätej slávy a znamenitého muža Laurencia – ostrihomského arcibiskupa, ja Godofrídus, opát zoborského kláštora, som v pokoji prevzal a osadil všetky majetky a poddaných tohto kláštora, keď boli zobraté za vpádu Otha – vojvodu Moravanov.“ Nespochybniteľné miesto na tzv. Zoborskej listine z roku 1113 prisúdili historici len štyrom dedinám terajšieho Trnavského okresu: osade Bristen – Veľkým Brestovanom (terajším Brestovanom), osade Malga – Malženiciam a Bagan – Bohuniciam (dnes Jaslovské Bohunice). V jej 23, riadku je napísané:

(.,.) Od obce Krupá (Cruba / čítaj Krumba) od onejže obce, ktorá sa volá Sile je hranicou tamojší Orlí vrch.(…)

Názvom Crumba (samohláska „u“ bola skráteným zápisom pre výslovnosť slabiky „um“) pomenoval stredoveký pisár dnešnú Dolnú Krupú. Vymedzenie a súpis kláštorných majetkov zachytil aj názvy ďalších 15 obcí v terajších okresoch Piešťany a Hlohovec. Krupá bola spomedzi uvedených osád najexcentrickejšia, vybočovala najviac na západ a nijaké iné správy v spojitosti so zoborským opátstvom z neskorších čias sa nám nezachovali. Existujú dve donačné listiny z rokov 1111 a 1113, Obe boli zhotovené na príkaz opáta Godofreda, ktorý bol predstaveným zoborského kláštora sv. Hypolita. Boli napísané v latinčine za panovania uhorského kráľa Kolomana (1095 – 1116). Zámerom opáta bolo pomocou písomného dokladu vyriešiť pochybnosti o výsadách, ktoré ústnou formou udelil kláštoru už kráľ Štefan l„ ktorý vládol v rokoch 997 – 1038. Prvá listina potvrdzuje právo kláštora na poplatky z mýta a dôchodky, z ktorých do kláštornej pokladnice plynuli nemalé prostriedky. V druhej listine majetky kláštora presne vymedzili.

HISTORICKÉ DOKUMENTY

HISTORICKÉ NÁZVY

O NÁZVE OBCE….

Existuje viacero možností vysvetlenia pôvodu názvu obce. Niektoré vychádzajú z nevedeckých a zjednodušených domnienok a navzájom si protirečia. Najjednoduchšia je tá, podľa ktorej sa dnešný názov Krupá odvodzuje od slov krúpa, krupica. Na osadu sa mal vzťahovať prenesený význam tohto slova v podobe malá, krátka, drobná ako krúpa … čítať celý text.

HISTORICKÉ NÁZVY OBCE

  • 1113  Crumba (zoborská listina)
  • 1256  Kurumpa (listina Bela IV. trnavským klariskám)
  • 1262  Corompa
  • 1299  Korumpa Inferior
  • 1330  Kromph (listina Bratislavskej kapituly)
  • 1390  Crompa Mediocris (cirk. vizitácia bratislavského arcidekanstva)
  • 1.polovica 15.storočia  Krupa (nedatovaný úvod sťažnosti adresovanej do Bratislavy)
  • 1529  Corompa
  • 1698  Also Corompa
  • 1733  A. Korompach (mapa Bratislavskej župy od S. Mikovíniho)
  • 1773  Dolná Krupa (tereziánsky lexikón sídiel)
  • 1773  Also – Korompa
  • 1780  Also Korompa
  • 1786  Alschó – Korompa
  • 1805  Dolná Krupa
  • 1808  Alsó-Korompa, Dolní Krupa
  • 1863-1918 Alsókorompa
  • 1918  Dolnia Krupa

7 divov Dolnej Krupej