Obec Dolná Krupá
Dolná Krupá

Ružová záhrada

Ružová záhradaŠiestym z pozoruhodných miest v Dolnej Krupej bola ružová záhrada. Rozprestierala sa v susedstve parku ohraničená potokom a cestou na dnešnom hornom konci obce. Zakladateľka rozária grófka Mária Henrieta Choteková si ružami obklopila svoj zvláštny dom krytý slamou, nazývaný „horný“ kaštieľ. Najväčší rozkvet zažívala ružová záhrada pred rokom 1914, kedy sa do Dolnej Krupej dostali ruže slávneho šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda. V roku 1910 kúpila grófka jeho pozostalosť, ktorú tvorilo asi 2000 ruží. Po vzniku ČSR v 20-tych rokoch založila ružovú škôlku, z ktorej výpestky predávala, aby mohla udržiavať svoje obrovské rozárium. Podlá katalógu z roku 1926 v ňom rástlo 5000 ruží a v roku 1929 až 6000. Návštevníci tohto miesta stáli v údive a odchádzali nadšení. Odborníci považovali dolnokrupskú ružovú záhradu v čase kvitnutia za jednu z najväčších krás v krajine. Rozárium v čase hospodárskej krízy upadalo a od polovice 30-tych rokov minulého storočia postupne zaniklo. Na počesť zakladateľky rozária bol v roku 1996 pomenovaný Medzinárodný Rosaclub M. H. Chotekovej.
V sezóne 1929 boli uvedené na trh odrody severokrajných ruží (Nordlandrose), ktoré vďaka svojej odolnosti našli uplatnenie aj v krajinách chladnejšieho pásma. Na tomto tvrdení by nebolo nič prekvapivé, keby spomínané ruže nepochádzali z Dolnej Krupej. Tunajšie rozárium, či ak chcete ružovú záhradu s veľkou starostlivosťou udržiavala grófka Mária Henrieta Choteková. Pre jeho obrovskú rozlohu ho nazývali ružovým hájom a sprevádzal ho pohnutý osud, ktorý kopíroval zložitú dobu, v ktorej existoval. Ružová záhrada v Dolnej Krupej prežila roky veľkej slávy aj živorenia a na jej existenciu sa takmer úplne zabudlo.Štyridsaťročná grófka Choteková sa po smrti otca v roku 1903 osamostatnila. Na hornom konci dediny si dala postaviť jednoduchý sedliacky dom, ktorý obklopila dielom, ktorému sa neskôr dostalo uznania v celoeurópskom meradle. Predpokladáme, že v týchto miestach boli vysádzané ruže už predtým, čo posúva vznik rozária na prelom 19. a 20. storočia, možno ešte skôr. Záľuba v ružiach jej učarila už v mladosti, kedy spoznávala ich krásu v okolí kaštieľa. V jednom zo svojich príspevkov grófka uviedla, že už jej prababička „sa prechádzala po chodníkoch, okolo ktorých boli vysadené ruže.“ Najväčší rozkvet zažívalo rozárium v čase tesne pred prvou svetovou vojnou, keď sa kúpou dostala k unikátnej kolekcii ružiarskych výpestkov najväčšieho uhorského šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda (1829 – 1910). Ten ich ešte pred smrťou ponúkol mestu Krupina, kde žil, no to na jeho ponuku nereagovalo, a preto sa obrátil na M.H.Chotekovú. 18. júna 1910 prišla osobne na obhliadku a po prevoze z Krupiny do Krupej dala ruže vysadiť vo svojom rozáriu. Tak sa stalo, že do jej rozária sa naraz dostalo až 2000 nových ruží.
Svoje ružové kráľovstvo rozširovala už predtým , a keďže mala úžasný prehľad, robila tak podľa najlepších podobal najchýrnejším rozáriám v Malmaison a L´Hay. Cenné prírastky získavala aj výmenným spôsobom , napríklad od slávneho francúzskeho šľachtiteľa J. Gravereauxa. Nachádzali sa tu mnohé rarity (tmavočervené ruže s bielymi bodkami, ružové s bielymi pruhmi a pod). Z viacerých druhov vlastnila takmer úplný sortiment a pre ohromnú bohatosť boli ruže vysádzané prehľadne formou rodokmeňa a v jeho centrálnej časti bol mariánsky stĺp, z bieleho mramoru. Na začiatku storočia a hlavne po prírastku z roku 1910 grófka zamestnávala mnohých pomocníkov a záhradníkov.
Rozáriu chýbali jej starostlivé ruky počas 1. svetovej vojny, keď dala prednosť práci ošetrovateľky v trnavskej nemocnici. Zanedbané rozárium postupne nadobúdalo stratený lesk aj v nových podmienkach. Aj keď po roku 1918 bola časť majetku rozparcelovaná a na udržiavanie rozária v pôvodnom rozsahu už nemala prostriedky, stále bolo miestom, ktoré v návštevníkoch vyvolávalo neskonalý údiv. Tak ako v prípade predsedu Bratislavského okrášľovacieho spolku Dr. Rudolfa Limbachera, ktorý vo svojej knihe neskôr napísal: „Skutočne zázračný svet zjavil sa mi pred očami…“ Znalci ruží prirovnávali rozárium k veľkolepému dielu J. Gravereauxa v L´Hay pri Paríži. Spomínaného Dr.Limbachera nadchla návšteva ružovej záhrady do takej miery, že začal presadzovať vybudovanie prvého mestského rozária v Bratislave. Myšlienku vnuknutú v Krupej sa podarilo uviesť do života a 13. júla 1937 bolo v petržalskom parku – dnešnom sade Janka Kráľa rozárium sprístupnené. Iný obdivovateľ Dr. Gustáv Brada roku 1927 v nemeckej ružiarskej ročenke Rosenzeitung napísal: „Záhrada grófky Chotekovej je dnes opäť ukážkovým dielom, ktoré si nemôže nechať ujsť žiadny priateľ ruží, ktorý navštívi Slovensko. V čase kvitnutia je rozárium jednou z najväčších krás krajiny.“
Ako sok spomínal, najväčšie úspechy jej ružová záhrada dosiahla pred prvou svetovou vojnou a neskôr koncom dvadsiatych rokov. V rokoch po rozpade monarchie musela vynakladať obrovské úsilie, aby jej rozárium prežilo.
Musela založiť ružiarsku škôlku a výpestky z nej od roku 1920 predávala. Aj takýmto, pre ňu celkom netradičným spôsobom chcela rozárium finančne podporovať. Ruže ponúkala vo vlastných katalógoch vydaných v rokoch 1926 a 1929. Z nich sa dozvedáme aj niekoľko zaujímavých čísel. Kým v roku 1926 uvádza, že v rozáriu rastie 5000 sort ruží a na predaj ponúkala 711 kultivarov, v roku 1929 spomína až 6000 sort a k odberu z Dolnej Krupej bolo 885 odrôd.
Na začiatku som povedal, že na vďaka grófke Chotekovej sa na trh dostali Severokrajné ruže. Tie prešli tvrdými skúškami v tuhých zimách 1916 – 1917 a 1922-1923, keď odolávali vyše 25-stupňovým mrazom. Vymrzli vtedy aj niektoré dreviny v parku, no ruže akoby zázrakom prekonali kruté mrazy absolútne nepoškodené. Bez väčšej ujmy dokonca odolali aj rekordným mrazom v roku 1929, keď teplota klesla pod – 35°C. To boli predtým nepredstaviteľné javy. Pod týmito impozantnými vysokými ružami stáli návštevníci v úžase a cítili sa medzi nimi ako v háji, ako trefne poznamenal jeden .z nich. Tvorili akoby prales 2-3 metre vysokých ružových kríkov, z ktorých najkrajšiu ružu grófka vybrala a označila ako Geschwinds nordlandrose I. (Severokrajná I.).
V ružiarskom svete sa za jej najväčšiu zásluhu pripisovanú grófke považuje práve uvedenie týchto sort do predaja v roku 1926. Na cestu do sveta ich vyprevadlila slovami: „Dúfam a prajem si, aby mnohí domáci a zahraniční šľachtitelia prepracovali tieto ruže a zdokonalili toto životné dielo nášho zosnulého majstra…“ (Geschwinda – pozn. S.P.).
V tom istom roku uviedla aj dve vlastné ruže (Fenomén a Ignis) a pokračovala v jedinečnom rozširovaní ruží z Geschwindovej zbierky: G. Multiflora, G. Georgeus, Nordlanrose II., ,Geschwindova neúnavná, Erinnerung an Brod…
Výpestky z dolnokrupského rozária sa exportovali najmä do nemecky hovoriacich krajín, ale aj do Škandinávie, USA a Kanady.
Rozárium neodolalo prvému náporu hospodárskej krízy a od polovice tridsiatych rokov postupne upadalo. Do dnešných dní sa nezachovali žiadne stopy po jeho existencii, ak neberieme do úvahy množstvo oválnych keramických menoviek, ktoré sa objavovali a doteraz, z času na čas po orbe, ešte uzrú svetlo sveta na miestach, kde sa slávna ružová záhrada rozprestierala. Na počesť majiteľky rozária bol v roku 1996 pomenovaný Medzinárodný ROSACLUB Márie Henriety Chotekovej.

Aktuálne počasie

dnes, piatok 5. 6. 2020
mierny dážď 16 °C 12 °C
sobota 6. 6. slabý dážď 22/12 °C
nedeľa 7. 6. mierny dážď 22/14 °C
pondelok 8. 6. slabý dážď 18/13 °C

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Informácie e-mailom

Novinky e-mailom

Mobilná aplikácia

V-obraze

Aktuálne informácie v mobilnej aplikácii voľne k stiahnutiu:

Google playApp store

7 divov Dolnej Krupej