Menu
Obec Dolná Krupá
Dolná Krupá

Mobilná aplikácia

V-obraze

Aktuálne informácie v mobilnej aplikácii voľne k stiahnutiu:

Google playApp store

Umelý kopec

Umelý kopecPrapradedovi ružovej grófky Jozefovi Brunsvikovi vďačíme za ďalší unikát  – umelý kopec – v poradí siedmy div obce. Navŕšili ho ľudia niekedy v rokoch 1813 – 1819, kedy sa s obrovskými nákladmi upravoval terén za kaštieľom. Na najvyššom mieste v strede budúceho vinohradu vyrástol umelý pahorok, ako jedna zo súčastí veľkolepého prírodno-krajinárskeho celku. Kopec vŕšili poddaní i furmani z okolia dlhé mesiace a ešte dnes je ich práca jasne viditeľná. Kóta Kopec (238 m n. m.) sa v najvyššom bode nad okolitý terén dvíha do výšky približne 15 metrov.
Osoba grófa Jozefa Brunsvika stojí aj v pozadí ďalšieho zo zaujímavých ľudských výtvorov. Vďaka nemu sa dokonca zmenil náš chotár a pribudla doň nová dominanta – umelý kopec. Mimochodom, dodnes sa tomuto miestu tak hovorí a aj oko nezasväteného pozorovateľa rozlíši, že tento vŕšok nestvorila matka príroda, ale ľudské ruky. Egyptskí faraóni mali svoje pyramídy, náš gróf sa zapísal do dejín svojím umelým kopcom. Pôvodne bol koncipovaný ako najvyššie miesto v strede vinice.
Naporúdzi mám hneď dve, absolútne si protirečiace, vysvetlenia jeho vzniku. Augustín Bohunický v Krupanských míľnikoch sa píše:„Typickým príkladom rozmarov pánov z kaštieľa je vŕšok Kopec. Ten navŕšili v rokoch 1820 až 1852 poddaní, ktorých donútili až sem vláčiť zeminu, vykopanú z umelého jazera.“ Iné vysvetlenie ponúkol Karol Jarábek. Podľa neho „dali tam vyviezť zem z toho miesta, kde je dnes jazero pri umelej jaskyni a to v čase sucha, kedy nemali ľudia už na chlieb. Gróf otvoril svoje sýpky pre krupiansky ľud, za čo ovšem dostal potom od ľudu výdatnú odmenu: ľud mu naviezol pekný kopec na južný svah parku…“. A ku ktorej z verzií sa prikloníme my? Kopec skutočne navŕšili ľudia, no pravda bude niekde inde. Príčinou tohto prazvláštneho počinu neboli ani zvrátené chúťky ukrutných feudálov, ani spontánna vďaka obyčajných ľudí.
Takže vám dĺžim vysvetlenie. V rokoch 1813 – 1819 dal gróf radikálne upraviť kaštieľsky park. Zámer bol jasný a ambiciózny: zmeniť tvár strání za kaštieľom. Umelé jazerá, sedem umelých pahorkov ako v rímskej mytológii, okolo celého parku „neviditeľná“ ohrada zapustená v priekope, sad, vinica, lúky – všetko s rukopisom záhradných architektov – tvorcov ideálnej krajiny. Nevznikol totiž iba nám už známy kopec vo vinohrade, ale ďalších niekoľko drobných pahorkov, ale o tom som referoval pri jednom z predošlých divov. Pretože z najvyššie položenej časti pozemku, vyhradeného pre vinicu, chcel mať gróf výhľad na svoje veľdielo, a potrebný kopec chýbal, musel sa navŕšiť. Kopec sa stal sa jednou zo súčastí veľkolepého prírodno-krajinárskeho celku.
Pracovali na ňom poddaní z Krupej i furmani z okolia. Pomáhali aj vojaci z leopoldovskej posádky, ktorých sa tu vystriedali stovky. Ako boli za svoju, povedzme otvorene, otrockú prácu odmeňovaní, nevieme, no berúc do úvahy Brunsvikove progresívne názory, možno si robotou na vŕšení kopca v ťažkých rokoch istým spôsobom prilepšovali.
Všetci spoločne sa podieľali aj z dnešného hľadiska na prácach monumentálneho rozsahu a terénnych úpravách dosť ťažko predstaviteľných rozmerov. Uvedomme si, že všetky činnosti sa prevádzali ručne, využívali sa ťažké vozy ťahané volmi či koňmi. Naozaj nepredstaviteľná drina, ktorá asi trvala dlhé mesiace, ak nie roky.
Predstavte si, o aké obrovské kvantum premiestnenej zeminy išlo, keď umelý kopec sa nad okolitý terén zdvíha v najvyššom bode približne o 15 metrov (kóta Kopec 238 m n.m.) a po jeho obvode sa terén zvyšuje približne v dĺžke 170 metrov. Klobúk dole pred našimi neúnavnými predkami – tvorcami umelého kopca, možno slovenského unikátu. Je to právom jeden z dolnokrupských divov.

7 divov Dolnej Krupej