Mauzóleum Chotekovcov
Mauzóleum Chotekovcov dokončili v roku 1895 na objednávku majiteľa kaštieľa Rudolfa Choteka, ktorý doň dal pochovať svoju mladú dcéru i manželku. Označuje sa prívlastkom neorenesančné a zaraďujeme ho k ukážkovým príkladom neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia na našom území. V roku 1946 doň pochovali aj poslednú príslušníčku rodiny Máriu Henrietu Chotekovú – ružovú grófku (nar. 1863).
Mauzóleum je celkom unikátnou a najviac nedocenenou historickou stavbou v Dolnej Krupej. Zároveň je najmladšou staviteľskou pamiatkou z tých, ktoré sme zaradili medzi divy obce. Bolo dokončené v roku 1895, čo potvrdzuje aj situačná mapa z nasledujúceho roku, na ktorej je objekt už znázornený. Bližšie údaje o výstavbe ani meno architekta sa nám nepodarilo zistiť. S istotou vieme iba, že podnetom k výstavbe boli tragické okolnosti – smrť Márie Chotekovej – manželky neskoršieho zadávateľa stavby, ktorá zomrela v roku 1892. Jediným vonkajším odkazom na Chotekovcov je nenápadná iniciála ich priezviska -Ch- na kovaní v polkruhovom okne nad vstupnými dverami.
Naše mauzóleum sa označuje prívlastkami neorenesančné, resp. neoklasicistické. Podobné objekty si dávali stavať bohatí obyvatelia na mestských cintorínoch a príslušníci šľachtických rodín pri svojich sídlach. Na našom území dobová móda neoslohových stavieb tohoto typu nebola príliš rozšírená, preto je dolnokrupské mauzóleum pomerne cennou ukážkou tejto architektúry. Vo väčšine prípadov u nás prevažuje neogotický štýl (napr. Andrášiovské mauzóleum v Trebišove či krypta Révayovcov v Turčianskej Tepličke). Tomu nášmu je štýlovo najviac príbuzné neorenesančné mauzóleum v Lednických Rovniach.
Je to rozmermi nie príliš mohutná stavba štvorcového pôdorysu, kde na oboch stranách vystupujú prístavby hrobiek. Na pochovávanie mali slúžiť aj podzemné priestory pod celým objektom. Stavba je zakončená kupolou so štyrmi oknami, ktorými preniká do interiéru svetlo. Vnútorné zariadenie je zredukované na minimum a predstavuje ho vlastne iba socha Krista Spasiteľa z roku 1895 od viedenského sochára A. Schmidgrubera a veľký obraz Ukrižovaného Krista.
Na rozdiel od strohého interiéru je vonkajšok mauzólea pomerne bohato zdobený. Objavuje sa množstvo detailov antického tvaroslovia (archivolty, obelisky, nárožné akrotérie a bohato členené rímsy). Stavba napriek neveľkým rozmerom pôsobí monumentálne.
V mauzóleu bolo postupne pochovaných šesť príslušníkov rodiny Chotekovcov. Rudolf Chotek I. dal doňho najprv preniesť telesné pozostatky svojej dcéry Anny a manželky Márie, neskôr v roku 1903 doňho pochovali jeho samotného. Títo traja našli miesto svojho posledného odpočinku v ľavej časti mauzólea. Ďalších členov rodu po roku 1918 za ČSR pochovávali už do podzemného priestoru mauzólea. Postupne to boli všetky deti R. Choteka: R. Chotek II. (1921), Gabriela Schönbornová (1933) a Mária Henrieta Choteková (1946).