KLEMENT ŠIMONČIČ

Narodil sa v rodine Jozefa Šimončiča a manželky Alžbety. Po maturite na trnavskom gymnáziu bol v roku 1931 bol prijatý na Filozofickú fakultu UK v Bratislave na odbor slavistika romanistika, ktorú absolvoval v roku 1935. V roku 1936 dostal štipendium francúzskej vlády a učil na Štrasburskej univerzite. Napriek tomu, že na Slovensku pobýval len veľmi krátko, stihol aktívne zasiahnuť do kultúrneho a literárneho diania. Ako teoretik nadrealizmu – moderného smeru inšpirovaného francúzskym surrealizmom, v roku 1938 podpísal manifest slovenského nadrealizmu Áno a Nie.

Po štúdiu na Columbia University in the City of New York v rokoch 1936 a 1937 pracoval v rokoch 1938 a 1939 ako lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu.

Po okupácii Francúzska bol transportovaný do Maroka, stadiaľ sa dostal na ostrov Trinidad a napokon v roku 1941 do New Yorku. V roku 1942 sa dobrovoľne prihlásil do americkej armády. Ako vojak slúžil v Maroku, v Taliansku, v južnom Francúzsku. Na konci vojny  požiadal o pridelenie do Plzne, odkiaľ sa dostal na dovolenku k rodičom do Krupej. Po demobilizácii v roku 1946 pracoval asi rok v Newyorskom denníku, od roku 1950 až do roku 1973 bol zamestnaný v redakcii Radio Free Europe s jednoročným pôsobením v Mníchove. Súčasne vyučoval ako profesor lingvistiky na Columbijskej univerzite v New Yorku. Hovoril deviatimi jazykmi. V tomto období sa stal spoluautorom knihy Czech and Slovak literature, kde prispel časťou o slovenskej literatúre.
Aktívne sa angažoval v krajanských organizáciách, ktoré pomáhali utečencom z komunistického Česko-Slovenska. Bol dlhoročným spolupracovníkom rozhlasovej stanice Slobodná Európa, venoval sa pritom hlavne kultúre a umeniu. Tak isto spolupracoval aj s exilovým časopisom Naše snahy.

K. Šimončič zomrel ako 97-ročný v Cohoes, asi 260 km severne od New Yorku, kde je pochovaný.