JOZEF BRUNSVIK (gróf de Korompa)

Narodil sa v dolnokrupskom kaštieli 15. 9. 1750 manželom Antonovi a Anny rod. Adelfiovej. Na začiatku kariéry roku 1768 odchádza do Pešti, v roku 1775 ukončil právnické štúdiá na Terezániu a zložil prísahu. Prichádza do Viedne a odvtedy sa datuje jeho pôsobenie v službách cisárovnej Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II. Ako pokrokový a osvietenecký človek – nadšený prívrženec reforiem – bol od roku 1786 vnútorným tajným radcom cisára Jozefa II. a cisársko-kráľovským komorníkom. Aktívne zasahoval do prípravy a realizácie administratívnych a právnych reforiem štátnej správy a súdnictva. Bol autorom niekoľkých kníh, ktoré vychádzali v latinčine, nemčine a maďarčine v rokoch 1765 až 1826. Za jeho zásluhy ho panovník vyznamenal Rádom sv. Štefana.

V rokoch 1802-1825 bol kráľovským taverníkom  (Magister Tavernicorum regalium), v preklade majster kráľovských pokladníkov. Taverník bol správcom kráľovskej pokladnice a najvyšším sudcom nad tzv. tavernikálnymi mestami, 1806-1827 novohradským županom, 1825-1827 krajinským sudcom (Iudex curiae regiae). Tieto úrady patrili k najváženejším postom v krajine.  Osvietenecký gróf investoval nemalé prostriedky do realizácie predstavy ideálneho vidieckeho obydlia a vďaka jeho nadšeniu pre krásu a progresívnym názorom môžeme na kaštieli v Dolnej Krupej dodnes obdivovať pôsobivosť čistých klasicistických foriem.  Zmenám v dvoch etapách (1793-1795) a (1821-1822). Kaštieľ sa stal významným centrom spoločenského a kultúrneho diania. Pre návštevníkov a vzácnych hostí z radov príbuzných, šľachty, umeleckého aj vedeckého sveta chcel majiteľ vytvoriť čo najdokonalejšie a inšpiratívne prostredie. Dal prebudovať rozsiahly park (1813- 1822),  vybudoval divadlo, knižnicu, múzeum, oranžériu, ale i umelú jaskyňu, kúpele, altánky a romantické zákutia parku s množstvom záhradnej architektúry a sôch, čo vytvorilo z jeho sídla skutočný príbytok moderného aristokrata. Vďaka jeho zberateľskej vášni boli interiéry kaštieľa doplnené množstvom umeleckých diel. Kolekcia obrazov sa rozrástla do takej miery, že v ďalších rokoch sa zvykla uvádzať ako obrazová galéria, pribudli gobelíny a knižnica mala vyše 5000 zväzkov. Výraznou mierou prispel i na stavbu nového farského kostola v Dolnej Krupej, ktorý bol dokončený a vysvätený za jeho prítomnosti roku 1811. Kostolu venoval oltárne obrazy i vežové hodiny a pod oratóriom kostola dal vybudovať rodinnú hrobku Brunsvikovcov.

Umrel 77-ročný uprostred plnenia povinností krajinského sudcu v Bratislave 20. februára 1827. Jeho telesné pozostatky boli so všetkými poctami prevezené do Dolnej Krupej, kde ho 22. februára 1827 pochovali do rodinnej hrobky pod krupským kostolom.

Už súčasníci ho považovali za významnú osobnosť celouhorského formátu. O to viac musíme oceniť jeho zásluhy v miestnom kontexte – v rámci Dolnej Krupej a zvlášť na rozvoji a výstavbe kaštieľa. Z legendárnej éry Jozefa Brunsvika sa pre neskoršie generácie dochovali nielen cenné staviteľské pamiatky, ale aj vzácne kultúrne dedičstvo. V našej obci bola po ňom pomenovaná jedna z ulíc.