Msgr. KAROL JARÁBEK

Narodil sa 31. januára 1908 v Dolnej Krupej v početnej rodine Jozefa Jarábka, ktorý ovdovel a v druhom zväzku s manželkou Annou mal ešte 7 synov. Sestry Mária a Viktória z prvého manželstva sa rozhodli ísť k rehoľným sestrám. Po skončení gymnázia v Trnave študoval na Bohosloveckej fakulte. Dňa 25. februára 1934 bol v Trnave vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu mal 4. marca 1934 v Dolnej Krupej.

Ako kaplán a neskôr správca fary najskôr pôsobil na viacerých miestach južného Slovenska, pretože ovládal maďarčinu. Od 25.2.1934 pôsobí ako kaplán v Leviciach, v roku 1935 v Štúrove. V roku 1935 bol povolaný na biskupský úrad do Trnavy, kde odvtedy zastával mnohé funkcie. Najskôr sa stáva biskupským ceremonárom, okrem toho je od roku 1936 je správcom uršulínskeho kostola (Kostol sv. Anny) v Trnave. V roku 1939 je poverený funkciou biskupského archivára, je notárom Cirkevného súdu a biskupským tajomníkom (1939-1946). V roku 1945 sa vo veku 37 rokov stáva kanonikom, v roku 1946 je zástupcom riaditeľa biskupskej kancelárie a prosynodálnym sudcom a v roku 1948 získava titul monsignor.

Bol diecéznym riaditeľom misijných spolkov a generálnym riaditeľom Legio Angelica (združenia miništrantov). Jeho oddanosť Bohu a cirkvi bola veľká. Po nástupe komunizmu sa nechcel podrobiť novým nariadeniam štátnych orgánov, považoval ich za proticirkevné, odoprel podpísať vernosť novému režimu a v júli 1950 ho internoval a previezli do internačného zariadenia v Mučeníkoch, kde sústredili okolo 150 kňazov a cirkevných hodnostárov. Neskôr bol prevezený do sústreďovacieho tábora v Nových Zámkov a odtiaľ do vyšetrovacej väzby. Za neohrozený postoj k praktikám komunistického režimu k cirkvi bol odsúdený na päť rokov väzenia. Po tri a pol roku vo väznici v Ilave bol v roku 1953 za dobré správanie prepustený. Po prepustení z väzenia dobrovoľne zostáva mimo pastorácie a načas mu odoberú tzv. „štátny súhlas k výkonu duchovenskej činnosti”. V roku 1959 oslávil v tichosti striebornú svätú omšu (25. výročie kňazskej vysviacky) a 1. marca 1959 mal omšu aj vo farskom kostole v Dolnej Krupej.

V roku 1968 sa otvorene staval za obrodný proces, v kázňach prejavil sympatie k Dubčekovi a vítal uvoľnenie v oblasti náboženskej slobody. Za toto jeho vystupovanie bol na nátlak straníckych orgánov poslaný znova na južné Slovensko, medzi Maďarov.

Bol aj literárne činný. Okrem iného prekladal z latinčiny vizitácie našej farnosti. Od roku 1972 odchádza ako emeritný cirkevný hodnostár do dôchodku. Ku koncu života bol v kňazskom domove dôchodcov. Zomrel 21. marca 1989 vo veku 81 rokov, pochovaný je v Trnave na starom cintoríne.